Nepál – na vlastnú pasť

Ak patríš aj ty medzi turistických nadšencov, určite si neraz poškúlil nad trekovaním v Nepále. Možnosti individuálneho cestovania zažívajú v posledných rokoch boom. Nepál rozhodne patrí ku krajinám, kde sa môžeš vybrať na trekking pokojne aj na vlastnú päsť.

V podstate si stačí kúpiť letenku a na mieste už človek zorganizuje všetko potrebné. Aj keď samozrejme neodporúčame tam ísť úplne bez prípravy. Známe turistické trasy zvládne priemerne scestovaný človek s aspoň akou takou kondíciou aj bez cestovnej kancelárie.

V tomto článku nájdeš odpovede na najčastejšie otázky, ktoré ťa asi napadnú predtým, než začneš plánovať.

Kde kúpim lacné letenky do Kathmandu?

Z Bratislavy lieta spoločnosť FlyDubai s prestupom v Dubai. Letenky stoja počas roka zbežne okolo 500 – 600 eur. Keď je akcia, dá sa dostať aj na sumu 300 – 400 eur za spiatočnú letenku. Akcie môžeš sledovať napríklad na stránke Kadetade.com alebo Letenkyzababku. FlyDubai je lowcost spoločnosť, ale batožinu máš obvykle v cene.

Alternatívne môžeš letieť z Viedne s Emirates tiež za cenu 500-700 eur (jedlo a nápoje sú na vyššej úrovni, čas na prestup je obvykle pár hodín, čo pri Flydubai môže byť aj celý deň – to možno využiť na návštevu Dubaja).

Aká je životná úroveň v krajine, čo mám očakávať?

Ak si predtým nikdy nebol v rozvojovej krajine, môžeš zažiť aj kultúrny šok. V prevažnej časti Kathmandu je špina, smrad, smog a chaos.

Výnimku tvorí turistická štvrť Thamel, kde sa sústredia všetky turistické hotelíky, nočný život, bary, obchody so suvenírmi a outdoorové obchody. V tejto štvrti je to o kúsok čistejšie a budeš tu stretávať veľmi veľa turistov.

V horských oblastiach vládne úplne iná atmosféra. Človek tam nájde pokoj, pomalší život, terasovité políčka a dobytok, o ktoré sa starajú miestni.

Potrebujem do Nepálu nejaké očkovania? Hrozí mi výšková choroba?

Ľudia, ktorí do rozvojových krajín cestujú častejšie, sú očkovaní štandardne proti hepatitíde A a B a je fajn si skontrolovať platnosť tetanusu. Ak cestuješ do exotických krajín len občas a ideš tam na 2-3 týždne, tak sa zaobídeš aj bez vakcíny žltačky.

V Kathmandu sú lekárne na každej ulici, pracovníci ti poradia, hovoria po anglicky a dostaneš kúpiť vo voľnom predaji aj antibiotiká, alebo silnejšie lieky proti hnačke, či lieky na výškovú chorobu. Tablety na čistenie vody kúpiš v turistických obchodoch.

Výšková choroba, jej príznaky a sťažené podmienky na dýchanie sa môžu objaviť už od 3000 m nad morom. Netreba to veľmi preháňať s rýchlym tempom. Aklimatizácia je základ.

Ak cíti človek nevoľnosť, bolesti hlavy, mal by zísť nižšie a prenocovať tam. Čím vyššie má človek namierené, tým treba dávať väčší pozor. Ak to niekto prepáli a 2000 výškových by chcel vybehnúť, môže sa to skončiť aj tragicky.

Kedy je najvhodnejšie obdobie na trekking v Nepále?

Hlavná sezóna je október – november. December až február je veľmi zima a ľudia z vyššie položených dedín schádzajú nižšie. Sezóna je tiež potom marec – apríl, až máj (máj sa týka skôr východných oblastí).

Preto sa na Everest chodí v máji, lebo vrcholí teplo a monzún tam prichádza trochu neskôr. Jún až polka septembra je monzún, čo znamená prívalové dažde. A paradoxne v oblasti Mustangu trvá sezóna aj v lete, nakoľko je to odvrátená strana Himalájí a monzún tam nie je.

V praxi to znamená, že aj keď je sezóna, nečakaj, že to bude bez dažďa. Miernejšie zrážky ťa môžu zastihnúť hlavne v poobedných hodinách (jav podobný ako u nás v lete v Tatrách). Čiže vo vyššie položených miestach kľudne aj snehové.

Taktiež sa môže stať, že monzún dorazí skôr, už v máji a tak v Kathmandu týždeň vkuse prší a v niektorých oblastiach máš vody po kotníky, alebo aj vyššie.

Kathmandu je v nadmorskej výške 1400 metrov, počas sezóny je tam cez deň okolo 17-25 stupňov, v Pokhare teplejšie. V Annapurna BC je okolo 0 – 5, v noci plus mínus 0.

Rozdiel medzi sezónou na jar a na jeseň je ten, že na jeseň je tam turistov viac. Na populárnych trekoch to môže byť aj masovka, čo nie každému vyhovuje.

V októbri je tiež väčšia vlhkosť, je dusno, takže sa človek potí viac, miestami z neho leje ako z krhle. Naopak v apríli kvitnú rododendróny, čo je veľmi fotogenické.

Niekde som čítala, že vraj na jeseň je lepšia viditeľnosť, menší opar, takže vidíte veľmi dobre okolité kopce a doliny. V Nepále som bola v apríli aj októbri, ale opar bol vždy rovnako hustý.

Ako si mám predstaviť úroveň ubytovania? Ako to funguje počas trekovania? Treba si ubytovanie rezervovať vopred? Potrebujem vlastný spacák?

V meste nájdete veľa možností od lacných hotelov kde je posteľ, prádlo + deka, jednoduchá kúpeľňa a splachovacie wecko na izbe, od cca 500 rupií na osobu (1 € = 110 rupií), po luxusné x-hviezdičkové hotely za pár desiatok, či stoviek eur.

Na treku sú podmienky ubytovania pre všetkých viacmenej totožné. Na frekventovaných trekoch sa spí v turistických logdiach. V jednej časti bývajú domáci a v ďalších budovách sú izby pre turistov.

Obvykle 2 – 6 posteľová izba v kamenných domčekoch, cena sa pohybuje okolo 100-200 rupií a treba mať vlastný spacák. V lodgiach nie je kúrenie. Na menej frekventovaných trekoch nie je takáto podpora ubytovania a stravovania, treba mať vlastný stan aj stravu.

Umyvárka je spoločná, sprcha je na plyn, spoplatnená okolo 200 rupií. Nečakajte nič prevratné, či vykachličkované. Vo vyšších polohách teplá voda už nie je. Môže to byť malá vybetónovaná miestnosť, kde je kohútik a diera v podlahe. Odporúčam určite nejaké pár gramové šľapky.

Ak sú ženy zvyknuté umývať si vlasy každý deň, tých pár dní môžete isto oželieť a dať si na hlavu multifunkčnú šatku. Na trek neťahajte ani fén, elektrika je na prídel, rozumej, aj mobil si môžeš nabiť iba za poplatok.

Wecká sú turecké, čiže keramická diera v zemi, kohútik s kýblikom, kam napustíte vodu a spláchnete po sebe.

Ubytovanie v Kathmandu či Pokhare netreba rezervovať vopred, ale ušetríte si čas a nervy na mieste. Zháňať izbu na mieste má výhodu, že priamo vidíte, čo kupujete.

Ak sa vám nepáči, môžete ísť jednoducho preč a hľadať ďalej. Ak tam však chcete len prenocovať, nemáte vysoké nároky a uvítate, keď po dlhom lete máte hneď kde sklopiť hlavu, či hodiť si sprchu, zajednajte si izbu vopred napríklad cez booking.

Ubytovaní na frekventovaných trekoch je dostatok. Kto prv príde, ten spí. Vo vyšších polohách je lodgí už pomenej a v Base campe chcú nocovať všetci kvôli východu slnka.

Ak ste väčšia skupinka a idete tam v októbri, je fajn si tam zavolať vopred, alebo niekoho z miestnych z nižšie položených dedín poprosiť, nech zavolá do ABC a opýta sa na stav skôr, ako tam vyšľapete s celým nákladom a zistíte, že musíte ísť dole. Jeden človek sa niekam vždy pomestí, ale keď ste väčšia skupinka, môže to byť problém.

Vlastný spacák je nutnosť, aspoň s komfortom okolo nuly. Ak sa chystáš na okruh okolo Annapurien, vezmi radšej páperový s komfortom do mínusu.

V prípade núdze sa dá požičať aj prikrývka z lodge, ale ak sú plní, majú to primárne pre nosičov a sprievodcov, ktorí spia v spoločenskej miestnosti, takže určite sa na to nespoliehajte.

Čo doprava, cesty? Treba lístky na autobus kupovať vopred? Aké sú nástrahy na cestách?

Cesty nie sú zlé, častokrát je betón v lepšom stave ako u nás na Slovensku. Napriek tomu 250 kilometrová cesta z Kathmandu do Pokhary trvá 6 – 11 hodín v závislosti od zápchy, počtu zastávok na cik pauzu a dĺžku obedovej pauzy.

Možností prepravy medzi Kathmandu – Pokharou je viac. Buď využiješ turistické autobusy – viac miesta, niečo ako Karosa, alebo lokálne busy – stoja menej, zastavujete všade, majú veľmi malé sedačky, lebo sú robené na priemerného 50 kilového Nepálca, batožinu máte na streche.

Alebo 15 miestne minibusy, kde obvykle cestuje minimálne 20 ľudí a batožina je na streche. Natriasa to vo všetkom poriadne, keďže tlmiče sú dávno v čudu. Občas sa tiež modlíte, aby napoly nafúkané koleso neprasklo po ceste.

Autobusy vyrážajú každé ráno z Kathmandu aj Pokhary medzi 6:30 a 7:30, minibusy chodia aj neskôr.

Rezervovať stačí obvykle deň vopred, ak nie sú demonštrácie, štrajky, alebo iné pohromy typu palivová kríza, kedy boli odrezaní od dodávok paliva z Indie a palivo bolo na prídel. Polka spojov nechodila, bol problém sa dostať do autobusu a doprava bola predražená o 150-200 %.

Na krátke vzdialenosti napríklad z Pokhary na štart treku môžete využiť aj taxík, zjednávať treba vopred. Ak si nie ste istí, spýtajte sa v hoteli, koľko zvyčajne stojí z bodu A do bodu B, aby ste mali šajnu, na koľko zjednávať.

Nástrahy na cestách – jazdí sa vľavo. Ak idete po kraji cesty, v prípade, že neexistuje chodník, treba dať pozor, aby vás zozadu niekto nezrazil. Trúbenie je na bežnom poriadku.

Neznamená agresivitu, na ktorú sme zvyknutí u nás doma, oni dávajú len o sebe vedieť štýlom „pozor idem“. Prechádzanie cez premávku je niekedy problematické, na začiatku treba trochu viac odvahy. Hlavne nezastavujte uprostred vozovky.

Potrebujem do Nepálu vstupné víza? Môžem si ich predĺžiť, ak chcem ostať dlhšie?

Vstupné vízum je v tomto prípade iba formálna záležitosť. Vízum vybavíte na každom hraničnom vstupe do krajiny – na hraniciach s Indiou, alebo na medzinárodnom letisku v Kathmandu po prílete. Treba vyplniť žiadosť, zaplatiť poplatok, priložiť fotku a odstáť si radu.

Víza sú 15 dňové, 30 dňové a 3 mesačné. Cenník je pod daným linkom. Každé sa dajú v prípade potreby predĺžiť v Kathmandu alebo Pokhare v Imigration office.

Chcel by som ísť po zemi z Nepálu do Tibetu, dá sa to?

Z nepálskych hraníc vedie Friendship Hwy, ktorá rozhodne stojí za to. Problém je len ten, že už dlhší časv je skoro nemožné dostať sa z nepálskej strany do Tibetu po vlastnej osi. Je nutné skupinové povolenie, v súčasnosti je podmienené minimálnym počtom 5 ľudí tej istej národnosti a na vlastnú päsť sa po Tibete pohybovať nedá. Treba si zajednať tour s miestnou cestovkou, navštívite nejaké pamiatky a dostanete sa do Lhasa. 7-dňový organizovaný tour stojí minimálne 1000$.

Potrebujem povolenie na trekking v Nepále?

Niektoré treky nie je povolené absolvovať bez doprovodu, ale treba si najať sprievodcu – miestneho guida.

Napr. Pri trekoch okolo Annapurny alebo do základného tábora treba povolenie TIMS  a ACAP, spolu stoja okolo 40 eur. Dobrá správa je, že na tieto populárne treky, ani do Everest base campu sprievodcu nepotrebujete.

Povolenia vydávajú v Kathmandu Tourist Board alebo Pokhare v Tourist office. Prípadne, kto si chce ušetriť nervy, nech zájde do miestnej agentúry.

Potrebujem špeciálny adaptér, keď si budem chcieť nabiť mobil? Budem mať mobilný signál?

V zástrčkách funguje aj náš adaptér. Treba však počítať s tým, že sú časté výpadky prúdu a tak mobil sa vám môže za noc aj 20 krát pripojiť či odpojiť. Je lepšie preto nabíjať power banku a neničiť cyklus baterky v mobile.

Power banka sa zíde aj na trekoch, kde je nabíjanie spoplatnené a prúd kolíše. Ak zaplatíš 100-200 rupií za nabitie, neznamená, že ho reálne aj dobiješ.

Mobilný signál je už skoro všade, minimálne na frekventovaných trekoch s tým nie je problém.

Aké je v Nepále pokrytie wifi?

Wifi sa taktiež veľmi rozširuje. V každej lepšej turistickej kaviarni je wifi free a v skoro každej lodgi na ABC treku je wifi za poplatok. Kde sú turisti, tam je wifi.

Idem na trek s manželkou. Chcel by som nosiča, prípadne guida. Kde to vybavím?

Nosičov (porters) alebo sprievodcu (guide) zoženiete v meste v agentúrach. Ceny sú rôzne. Podľa počtu ľudí, či chcete iba človeka, alebo celý balík služieb, či vie človek po anglicky aj konverzovať, aké má vybavenie, atď.

Lepšie zájsť do viacerých agentúr a popýtať sa na ceny, Na frekventovaných trekoch sa nemáte kde stratiť, ak máte mapu, prípadne mapu s gps lokalizáciou v mobile.

Sprievodca vám povie niečo o miestnom živote, aj o skorumpovanej vláde. Ak ale dúfate, že za vás vyjedná lepšiu cenu pri nákupoch, či taxíku, tak to je skôr asi výnimka.

Aká je strava v Nepále? Potrebujem na trek nejaké zásoby alebo varič? Rád si dám večer pivko.

V Kathmandu a Pokhare je kvantum reštaurácií od lacných pre miestnych, po drahé turistické. Na výber je všetko možné od číny, indie, vegetariánskeho, po bravčové rezne. Vždy si možno dať nepálske lokálne jedlá – dal bhat a momo.

Na frekventovaných trekoch do BC a okolo Annapurien sa dá zastaviť a najesť zhruba každú hodinu až dve šliapania. Menu je jednotné, všade majú skoro to isté. Ryža, vajíčka na všetky spôsoby, na raňajky si môžete dať omeletu, muesli s mliekom, kávu, čaj.

Na obed sú rôzne zemiakové jedlá – varené zemiaky v šupke, rôzne chiapatti – posúchy, tibetský chlieb, palacinky s čokoládou, polievky zeleninové, cesnakové, paradajkové makaróni (cestoviny), alebo niekde aj pizza.

Mäsové jedlá tu nenájdete z dôvodu problémov so skladovaním a tiež z náboženských dôvodov, maximálne tak konzervy tuniaka. Plechovkové pivo Everest alebo Gorka je na predaj všade, ale stojí zhruba toľko, čo veľký obed.

Dokúpiť si úplne všade môžete aj sladké nápoje Cola, Fanta, všetky tyčinky Snickers, Mars atď. Musli tyčinky môžete dokúpiť aj v supermarkete v Kathmandu.

V spomínanom supermarkete v Thameli dostať naozaj všetko od džúsov, tyčiniek, čokolád, po toaletný papier, či prášok na pranie.

Čím vyššie ideš, tým je všetko drahšie, kvôli vynáške. Čaj 60 – 100 Rs. (alebo si viacerí objednajte termosku), zemiakové jedlo 200-300 Rs., placka chiapatti cca 100-150 Rs. Jedálny lístok je tu.

Pozn. ceny sú z roku 2017.

Zásoby a varič treba iba tam, kde nie sú vymoženosti miestnych lodgí, na menej frekventovaných trekoch.

Ako je to s pitnou vodou v Nepále na treku?

Voda z vodovodu nie je pitná. Zuby som si v nej ale v pohode umývala. Balená voda v meste stojí okolo 30 Rs., na treku okolo 60 Rs., vo vyšších polohách majú fitrovanú za 80-100 Rs.

Odporúčam vziať filter na vodu, alebo tablety, ktoré hodíte do fľaše a za pol hodinu môžete piť. Voda v horách na trekoch nie je objektívne taká kontaminovaná ako voda v meste.

Na treku vodu možno dopĺňať na každom stanovišti zhruba po hodine – dvoch, takže netreba nosiť kvantá tekutín, stačí 1,5 l fľaša, najlepšie hydrovak.

Z hydrovaku piješ priebežne a nemusíš zastavovať, keď si chceš dať 1 deci vody. Nie si potom dehydrovaný, unavený a voda sa priebežne z teba vyparuje. (ak sa napiješ nárazovito a vypiješ pollitra, o chvíľu budeš musieť ísť na wecko).

Mám si priniesť doláre alebo eurá? Ako fungujú v Nepále bankomaty?

Či doláre alebo eurá, je to jedno. Rupie si vyberiete aj v bankomate s VISA kartou alebo MasterCard. Ak máš spoplatnené výbery v zahraničí, tak počítaj, že to bude drahšie, nakoľko si mimo Eurozóny.

Vyberaj radšej menej často a väčšie sumy. Na jeden výber možno vytiahnuť okolo 30 000 – 40 000 Rs. Záleží od miestnej banky. Bankomaty sú v Kathmandu na každom rohu.

Hotovosť na trek si treba vybrať vopred. Treba počítať s ubytovaním a jedlom na daný počet dní. Jedna porcia teplého jedla pre hladného človeka stojí okolo 400-600 Rs. Každý vie, kto je aký jedák.

Niekomu stačia raňajky, na obed tyčinka a na večeru niečo väčšie, iný si dá na obed poriadnu porciu a na večeru porcie dve, k tomu pivko.

Potrebujem do Nepálu horské alebo cestovné poistenie?

Určite áno. Odporúčam horské poistenie Alpenverein, kde si poistený až do nadmorskej výšky 6000 metrov. Toto poistenie platí celý rok, na jeden výjazd môžeš vycestovať na 2 mesiace. Platí aj ako cestovné poistenie.

Kde zoženiem dobré turistické mapy Nepálu? Je nejaká dobrá literatúra? Čo GPS mapy?

Najlepší výber je priamo na mieste v Kathmandu či Pokhare. Mapy nie sú úplne pravidelne aktualizované a tak občas pribudnú nové lodges na treku, aj keď na mape vôbec nie sú.

Dobré turistické mapy celého sveta v naozaj hojnom výbere majú vo Viedni vo Freytag & Berndt.

Lonely planet vydalo knihu Trekking in Nepal Himalaya, kde sú spísané niektoré treky deň po dni, takisto tam je veľa všeobecných užitočných informácií. Pri plánovaní som čerpala odtiaľ.

Ak sa nevieš rozhodnúť, kam ísť trekovať, lebo nevieš odhadnúť fyzickú náročnosť a podmienky, odporúčam sa zorientovať napríklad v tejto tabuľke:

Čo sa týka navigácie, odporúčam stiahnuť si aplikáciu Locus Maps do Android telefónu. Tam sú detailne zakreslené všetky chodníčky, bočné uličky v dedinkách, aj tie ktoré na papierovej mape nie sú. Môžete si trekovať prevýšenie, vzdialenosť, koľko ste v daný deň prešli. Mapy stoja pár eur.

Na ktoré treky môžem ísť sám a kam už potrebujem sprievodcu?

Podľa posledných byrokratických pravidiel z roku 2016, ktoré sa šírili internetom, môžu ísť na voľne dostupné treky (Annapurna, Langtang, Everest BC, atď) minimálne dvaja, alebo jeden klient a druhý sprievodca. Pre aktuálne informácie sleduj Thorntree forum na stránke Lonely planet.

Oblasť Langtang bola zdevastovaná zemetrasením v roku  2015, ale podľa informácií ho odvtedy opäť otvorili pre verejnosť.

Špeciálne povolenie a zrejme aj sprievodcu treba určite na okruh okolo Kanchenchongy, Dolpo, Mera Peak, do Mustangu a ďalšie.

Aktuálne a presné informácie nájdeš na Google alebo Lonely planet forum.

Počul som, že v Kathmandu sa dá dobre nakupovať. Na čo si mám dávať pozor?

V prvom rade pozor na to, aby si mal dostatok miesta na tie darčeky v batožine 🙂

V Kathmandu aj Pokhare je kvantum obchodov so suvenírmi. Treba si dávať pozor, a počítať s tým, že obchodník povie a spraví všetko preto, aby vám niečo predal.

Týka sa to ručnej práce, rôznych sošiek, misiek, tak aj spacákov, ich neurčitého označenia, „páperových búnd“, ktoré nie sú vždy z páperia a celkovo turistického vybavenia.

Dokúpiť si môžeš syntetické termoprádlo (vlnené z merino vlny tam nezoženieš), goretexové značkové fake bundy, technické nohavice, softshell, rukavice, paličky, čapice.

Nie všetko, čo je lacné, je aj dobré. Záruku ti nikto nedá a ak má od toho závisieť život, či sa budeš niekde klepať vo fujavici a lejaku, je to na zvážení.

Kupovať páperový spacák v Nepále je umenie. Pokiaľ nemáš odporúčaný obchod a miestneho, ktorému možno dôverovať, tak spacák radšej nekupuj.

Spacáky majú na etikete obvykle len jeden údaj a to môže byť aj hodnota extrém. Spacáky rovnakého modelu môžu mať veľmi rôznu váhu. Všetko je zrejme handmade 🙂

Predavač ti samozrejme bude tvrdiť, že to je „good sleep“ a že zažiješ „comfort“. V spacáku s extrémom 0 ti bude extrémna zima. Hodnota extrém je tá, pri ktorej prežiješ a nezlyhajú tvoje životné funkcie, ale od pohodlného spánku budeš na míle ďaleko.

V európskych podmienkach je vždy udávaná hodnota extrém, tak aj komfort (niekde aj dolný či horný komfort. dolný komfort platí pre mužov, horný pre ženy).

V Nepále nekupuj ani lacné batohy, konštrukcia s odvetraným chrbtom je z mäkkého plastu a pri prvom naplnení sa prehne.

Turistické topánky majú už aj značkové, importované, ale tie sú drahšie ako u nás, takisto termosky od Primusu sú pravé a predražené.

Páperku si kúpiť môžete, ale pozor na výplň. Perie sa dá cítiť na dotyk, vata je väčšinou v inej konzistencii, treba si to ohmatať.

Čo sa v Nepále zmenilo po zemetrasení v apríli 2015?

Defacto nič. Život ide ďalej. Trek Langtang nad Kathmandu bol zničený a dlhšie uzavretý, ale už je oficiálne otvorený.

Na niektorých miestach v meste boli dlhší čas kopy stavebného odpadu, čo ostal po ruinách. Boli zničené niektoré chrámy na Durbar Square, taktiež Boudhanath a niektoré ďalšie významné pamiatky.

Chcel by som ísť do Nepálu s malými deťmi (do 3 rokov), odporúčaš to?

Asi nie. Deťom bude jedno, či budú pri krave Milke v Alpách alebo uvidia býka v Himalájach. Navyše, okrem batohov na chrbte budeš musieť vláčiť na chrbte aj ich.

Radšej počkať pár rokov, sú iné dobrodružné miesta, kde to bude s deťmi menej komplikované a všetci si to užijete (aj čo sa týka presunov, hygieny, stravy, nadmorskej výšky) – napríklad tie Alpy, kde sa dajú robiť pekné jednodňovky. V Nepále ich je málo a sú preplnené príležitostnými turistami.

Bude mi stačiť v Nepále angličtina na bežnú konverzáciu?

Určite áno. Niektorým stačí zopár základných fráz ako sleep, drink, beer a vybrať si z jedálneho lístka. Nepál je bývalá anglická kolónia. Tí, ktorí sú v kontakte s turistami, vedia všetci po anglicky.

Aké vybavenie potrebujem na trek do Nepálu? Aké si mám zbaliť oblečenie? Čo si môžem dokúpiť na mieste?

V jednoduchosti povedané: dobrý batoh, ktorý nikde netlačí a pohodlné rozchodené topánky sú polovica úspechu. Druhá polovica je spacák, termoprádlo (spodky aj tričko), ideálne z merino vlny, ktoré využijete aj ako pyžamo a cez deň pod vrchné oblečenie vo vyšších polohách. V nižších polohách sa budete veľa potiť, tam zvoľte určite rýchloschnúce syntetické nohavice a tenké merino tričko, ktoré v noci stihne vyschnúť.

Zopár kusov spodného prádla, tričko na prezlečenie, fleesová mikina, technická bunda s membránou, čiapka alebo nákrčník.

Tenké rukavice, paličky. Páperku a poriadne ponožky (prípadne páperové papuče) využiješ hlavne v spoločenských miestnostiach vo vyšších polohách, kde je zima a sedíte tam pri jedle.

Cez deň sa zahreješ šľapaním, v noci v spacáku. Ale práve počas tých večerov v jedálni vie byť nechutná zima, od nôh najviac.

Overený leukoplast v prípade potreby, ibalgin, malá lekárnička, fľaša na vodu – hydrovak, kozmetické potreby (zubná kefka, pasta, opaľovací krém, masť na boľavé chodidlá, toaletný papier, mydlo, šľapky do sprchy, cestovný uterák) a samozrejme telefón, kartičku Alpenverein, foťák, mapu a power banku.

Všeobecne vzaté by si sa mal zmestiť do 30-40 litrového batoha, max do 50 litrového ak ideš robiť okruh okolo Annapurien. Ak ideš na treky, kde nie je podpora (ubytovanie a strava), potrebuješ aj stan a stravu.

Aké sú možnosti prania oblečenia na mieste? Existuje niečo ako verejná práčovňa?

V Kathmandu sú práčovne, kde majú údajne americké práčky. Dala som si vyprať raz, voňalo to dobre, ale miesta, kde bola zájdená špina, s tým to ani nepohlo.

Na treku sa tričko, ponožky, či nohavičky dajú vyprať v rukách. Len treba počítať s tým, že hrubšie veci vám do rána určite nevyschnú len tak voľne prevesené. Čím vyššie, tým chladnejšie.

V base campe sa prať neoplatí nič. Perte radšej nižšie a hneď po príchode do lodge. Všade majú šnúry na tieto účely. Odevy tam nechajte vysušiť z tej najväčšej vlhkosti a dosušiť môžete aj v spacáku (týka sa skôr tých nohavičiek alebo tenkého trika, ktoré majú šancu vyschnúť a nezamokria celý spacák). Sušiť treba potom radšej na slnku, cez deň si prehodiť odev cez popruh batoha.

Zvyšok fotogalérie: